Dnes je tomu presne 25 rokov, teda štvrťstoročie ku krásnemu návratu spomienok na zisk titulu majstrov svojej vlasti vo futbale. Dňa 19. júna 1995 získali futbaloví dorastenci armádnej Dukly Banská Bystrica pod vedením trénera Petra Benedika svoj titul majstrov Slovenskej republiky skutočne excelentným a ojedinelým spôsobom. Svoju súťaž vyhrali vo futbalovej sezóne 1994/1995 bez jedinej prehry! Dukla Banská Bystrica vtedy vyhrala I. dorasteneckú ligu so ziskom 68 bodov a pri celkovom skóre 80:17 , keď z 26. majstrovských stretnutí presne 21 majstrovských zápasov vyhrala a iba 5 krát hrala nerozhodne.
V jesennej časti hrala nerozhodne 0:0 v Nitre, 1:1 v Trnave a 0:0 v Košiciach s tamojším FC . Na jar sa podarilo s vtedy veľmi dobre hrajúcou Duklou Banská Bystrica hrať nerozhodne 1:1 na domácej tráve mladým futbalistom Šale po výsledku 1:1 a len Prešov v poslednom majstrovskom zápase uhrala s dorastencami Dukly na Štiavničkách nerozhodný výsledok 2:2, keď už Dukla mala titul majstra republiky zabezpečený. Dukla vyhrávala polčas pred domácimi fanúšikmi 2:0, ale hostia z Trnavy využili v podvedomí Duklou oslavujúci titul na skorigovanie výsledku do nerozhodného stavu 2:2.
Pripomeňme ešte konečné poradie na prvých troch miestach v tabuľke I. dorasteneckej ligy:
- Dukla Banská Bystrica 68 bodov, celkové skóre 80:17
- Slovan Bratislava 63 bodov, celkové skóre 79: 25
- FC Košice 50 bodov , celkové skóre 76:31
Už z konečnej tabuľky vyplýva, že v súťaži herne i výsledkovo dominovali 2 celky, mladí futbalisti armádnej Dukly Banská Bystrica a Slovana Bratislava.
Dukla však Slovan hladko pokorila v oboch vzájomných zápasoch. Na jeseň nastúpila proti Slovanu na banskobystrickým Štiavničkách pod reflektormi a v ich žiari pokorila Slovan víťazstvom 3:1 (2:0) napriek tomu, že z jej kádra boli podaktorí hráči nemocní.
Dukla v žiari reflektorov hrala 22. októbra 1994 v zostave Hanák – Pikula, Jančík, Padych ( od 46. minúty Hudec) Laurinc – Babnič, Baťko, Helbich, Bartoš – Rák, Póch ( od 57. minúty Škorník). Za Duklu skóroval 2x Rák a jeden gól dal Helbich. Už v tom čase mal tréner Peter Benedik do tréningového procesu zapojených aj vekovo mladších, ale na jednotlivé posty s hernými dispozíciami veľmi talentovaných, hlavne ctižiadosťou zvyšovať svoju hernú kvalitu viacerých futbalistov. Na príležitosť preniknúť do špičkového futbalu dospelých čakali okrem iných napríklad Zajac, Sninský, Kamenský, Paučo, Cibulka, Greško, Hurík a ďalší. Mnohí ju v reprezentačných dresoch aj seniorských mužstiev neskôr využili.
V drese Slovana hrali v tom čase napríklad Szilárd Németh, Fabuš a neskôr viacerí známi reprezentanti či prvoligoví hráči . Dokonca v určitých fázach dokázal Slovan prevziať hernú prevahu v poli, ale len tak, ako mu to dovolil herne vyspelý súper. Vyše 700 divákov v hľadisku povzbudzovalo vehementne Duklu a oceňovalo viaceré technické kúsky a hráčsku vyspelosť zverencov Petra Benedika, ktorý sa v predvečer spomienok k stretnutiu i vtedajšej práci s mládežou vyjadril pre naše historické oživenie spomienok takto:
„Futbal v Dukle bol v tom čase postavený na funkčnej spolupráci s mnohými dobrovoľníkmi slovenského vidieka. Viacerí pomáhali Dukle na základe našich pokynov a presne vymedzených pravidiel spolupráce vytvárať zázemie konkurencie na jednotlivé posty. Sám som sa veľa učil, v mnohom odborne zdokonaľoval a hľadal spôsoby a nové prvky zvyšovania hernej kvality tak, aby oni zodpovedali trendom vyspelého futbalového sveta. Tréningy boli všestranné, ale i špeciálne šité na rozvoj herných kvalít každého jedinca. Konkurenciu sme vytvárali vťahovaním mladých talentov na zodpovedné posty aj do súkolia staršieho dorastu. Chodil som s chlapcami na náročné turnaje do vyspelej futbalovej Európy a tam boli v priamej konkurencii preverovaní v priamych súbojoch. Opieral som sa o metodiky, ktoré prinášali víťazstvá a kvalitný futbal československých mládežníckych reprezentácií na vtedajších ME či na vážnych klubových dorasteneckých turnajoch. Rodila sa nám v Dukle mladí majstri Európy, nositelia medailových umiestnení i vyhľadávaní futbalisti európskymi veľkoklubmi. Receptúry pre futbalovú kvalitu zostali. Dnes na to s radosťou s viacerými spomíname.“
Tréner Benedik vyslovil tieto slová v predvečer spomienky, teda vo chvíli, keď sme k meninám blahoželali Vratislavovi Greškovi. A Vraťo sa pridal takto:
„Konkurencia bola úžasná. Tréningy náročné a my sme v spomenutej súťaži vôbec nenastupovali do ligy ako vysokí favoriti. Tréneri dospelých si z nášho dorastu vybrali najlepších medzi seniorov a na prvoligovom ihrisku sa tak medzi dospelými začali objavovať Kmeď, Bažík i ďalší, po ktorých zostali miesta pre nás. Samozrejme, že sme túžili hrať. Tréner Benedik bol prísny, náročný, my, na prvý pohľad takí aká bývala v tom čase väčšina chlapcov. Už vtedy som postrehol, že tréner si nedal rodičmi zasahovať do svojich kompetencií a v Európe komunikoval, lebo ovládal nemecký jazyk, s vyspelými trénermi hlavne nemeckých a holandských klubov. No a my sme vyhrávali aj na zahraničných turnajoch a hrali tam napríklad s Borusiou Dortmunt či Leverkusenom, ale aj s poprednými dorastencami známych anglických veľkoklubov. Tie Duklu vďaka práci Benedika na turnaje pozývali často. Taká bola a zostala pravda i naše víťazstvá. Nad súpermi i nad sebou samými.“
O dorastencoch Dukly písal často aj vtedy mladý redaktor slovenského Športu Ivor Lehoťan. Keď armádna dorastenecká Dukla v tom čase porazila viaceré známe dorastenecké kluby na turnaji v Nemecku, nastúpila 10, júna 1995 na ihrisku bratislavských Spojov k odvetnému stretnutiu so Slovanom Bratislava v tejto zostave: Hanák – Pikula, Jančík, Laurinc, Greško – Babnič, Škorník ( od 87. minúty Paučo) Bartoš – Terniš, Helbich ( od 80. minúty Macko)
A Dukla hravo, ľahko Slovan rozdrvila, zápas vyhrala na jeho trávniku 4:0, keď 3 góly Dukly dal Babnič a jeden pridal Bartoš.
Po zápas do denníka Šport dal Ivor Lehoťan titulok: Triumf na Slovane ako vyvrcholenie práce. A trénerovi Benedikovi položil v publicistickom rozhovore viacero zvedavých, funkčných otázok. Rozhovorom na pol novinovej strany predstavil nového majstra republiky bez prehry, ale tréner Benedik zdôraznil, že za svoje trénerské víťazstvo nepokladá len zisk titulu, ale napríklad i prvenstvo Helbich v tabuľke strelcov I. dorasteneckej lige účasť jeho odchovancov v zostavách družstva československej dorasteneckej reprezentácie na zisku medailových umiestnení na ME a tiež úspešné štúdium viacerých chlapcov na vysokých školách. Dokonca Benedik otvorene povedal, že v niektorých zápasoch I. dorasteneckej ligy tak Slovanu ako i Dukle chýbali najlepší hráči, lebo im ich zobrali so svojich výberov tréneri ligových mužstiev.
Priznal napríklad aj to, že jeho dorastenecká Dukla mala pred sezónou 1994/ 1995 vo svojom kolektíve väčšie hviezdy a spomenul napríklad Móresa, Bažíka, Štrbu, Adamoviča, Kmeťa, ale ich pendlovanie medzi dospelými a „A“ mužstvom narušilo rovnováhu a homogénnosť jeho dorasteneckého kolektívu, donútilo ho začleňovať do kádra aj najtalentovanejších mladších chlapcov. Tvrdil, že : „ …návrat dorastencov z „A“ mužstva do dorastu nie je jednoduchý a dorastenec nie je vždy nútený odvádzať v doraste taký výkon ako hráč, ktorý v tréningoch „drví“ technicko – taktické i ľudsky potrebné kvality pre víťazstvá dorasteneckého kolektívu i hráča samotného pre svoj futbalovo – ľudský nárast kvality.“
Nebolo by múdre nevyužiť prítomnosť trénera Benedika a v predvečer osláv spomienok na nie všedný zisk majstrovského titulu bez prehry mu nepoložiť aj nepríjemnejšiu otázku:
„Takže, pán Benedik, ako vidí tréner, ktorého vďaka výchove skvelých futbalistov pozná mnoho funkcionárskych osobností z vyspelých európskych veľkoklubov, súčasný mládežnícky futbal v MFK Dukla.“
Tu je jeho odpoveď:
„Oceňujem vedenie MFK Dukla, že dokázalo zobrať na seba ťarchu, ktorá zostala po zániku armádnej Dukly a páde mládežníckeho futbalu v súkromnej Dukle na dno. Vnútorne ma teší, že z mojich zverencov sú aj medzi trénermi kvalitní odborníci, čo potvrdil napríklad zápas MFK Dukla – FK Železiarne Podbrezová medzi seniormi v sobotu 13. júna vo Zvolene. V kolektíve hostí nastúpilo až 6 mladých hráčov, ktorých našiel a priviedol do Podbrezovej napríklad môj odchovanec Jozef Móres. Cibrili ich tam hráčsky trebárs s Bažíkom či Polievkom, teda ďalšími mojimi zverencami asi v tréningovom procese dobre, ak pripravili spolu s hráčmi MFK Dukla pekný futbalový zážitok pre všetkých, ktorí na tomto zápase boli. Nepoznám detaily práce v MFK Dukla, nepatrí sa mi na verejnosti všetko hodnotiť analyticky, lebo dnes je futbal aj veľký biznis. MFK Dukla na seba prevzala veľkú zodpovednosť, podľa môjho videnia má vo vedení mesta aj v osobe pána primátora Noska múdreho a zdravo rozmýšľajúceho spolupracovníka i oporu. Ak pôjde klub na všetkých postoch múdrosťou a videním situácie aj o niekoľko rokov neskôr a v klube do jeho praktických každodenných činností bude mať zainteresovaných takých ľudí, ktorí vedia a chcú dostať futbal do ešte vyšších futbalových poschodí, sú zároveň autoritami celospoločenského pôsobenia v meste, regióne, Slovenskej republike, budú tomu adekvátne aj výsledky. Podľa mňa múdro uvažujú tí, ktorí chcú múdrosť, dôslednosť a kvalitu čo najviac šíriť futbalom mladých.
Podľa mojej mienky, „A“ mužstvo musí byť vždy výstavným artiklom kvality práce s mládežou. MFK Dukla to nemá jednoduché a je na jej vodcoch aké priority položí na prvé miesta v tomto na všetko veľmi zložitom a náročnom čase. Život ukazuje čoraz viac nie len na prípade MFK Dukla ako si musíme vážiť mozgový potenciál a kvalitu človečiny, teda autority jednotlivca, aby sa nestrácali zlými rozhodnutiami či vyhláseniami ťažko získavané pozície v úspešnom smerovaní silnej domácej i zahraničnej konkurencie.
Podľa mojej mienky MFK Dukla má z vlastných zdrojov naporúdzi kvalitné kádre preverené praxou aj v oblasti mládežníckeho futbalu. Je dobré ak to dokáže aj v budúcnosti previazať s učenlivosťou od múdreho sveta. Vážnosť a úspešnosť armádneho loga Dukly zoceľovali vo svete športu mnohé autority, lebo dnes napríklad aj futbal nie je iba kopaním do lopty. Aj táto myšlienka už bola publikovaná, neviem ako bude v prípade futbalu uvádzaná do praxe. Futbal v MFK Dukla nie je môjmu vnútru ľahostajný a iste patrím k jeho veľkým priaznivcom a podporovateľom so všetkými svojimi skúsenosťami ak budú potrebné a žiadúce, teda i rešpektované.“